Moderné technológie a umelá inteligencia ovplyvňujú vývoj spoločnosti stále viac. Odborníci, ale napríklad aj zamestnanci sa pýtajú, kam až robotizácia zájde a čo budeme robiť my ľudia. Dokážu zamestnanci čeliť tej najsilnejšej konkurencii – bezchybnému počítačovému systému? A treba umelú inteligenciu brať ako konkurenciu alebo sa môžeme naučiť pracovať s ňou tak, aby nám slúžila na dobrý účel? Práve tieto otázky boli hlavnou témou medzinárodnej odbornej konferencie s názvom Powered by people, ktorú v Bratislave zorganizovala Slovenská banková asociácia.

Martin Hladík z KPMG sa v rámci svojej prednášky Zamestnanec 2.0 zamyslel nad tým, čo bude zamestnávateľ potrebovať od zamestnanca v digitálnej ére. „Príchodom technológií sa mení definícia pracovných rolí a významným spôsobom sa mení aj pracovná náplň. Manažéri budú nositeľom zmeny a budú musieť technológiám rozumieť,“ zhodnotil s tým, že manažéri budú musieť mať nielen nápad, ale budú musieť aj vedieť ako technicky tento nápad realizovať. Školenie zamestnancov bude podľa neho trvať dlhšie ako dnes a preto záujmom zamestnávateľa je udržať si zamestnanca, čo najdlhšie po vyškolení. „Kľúčom k úspechu v súčasnosti je to, aby si zamestnanci rozumeli s nadriadeným. Potrebujeme ľudí, ktorí budú spokojní a budú nás dobre reprezentovať,“ uzavrel.

Futurológ George Muir, ktorý sa významne pričinil o digitalizáciu vo švédskom nábytkárskom gigante IKEA sa v súčasnosti zaoberá najmä tým, čo bude o desať rokov. „Umelá inteligencia a robotika sa stala súčasťou nášho života – od toho, že takmer každý dnes používame smartfón až po umelú inteligenciu v nemocniciach. Spoločnosť sa mení a tým, že vďaka umelej inteligencii zmiznú určité pracovné pozície, vznikne nová forma práce,“ vysvetlil George Muir. Odhaduje sa, že do roku 2025 sa vytratí 75 miliónov pracovných miest. Zmiznú podľa neho pracovné pozície v maloobchode, ale aj účtovnícke či audítorské pozície. „Zmiznú aj pozície vo fast foodoch Veď už dnes je objednávanie aj na Slovensku nahradené digitálnymi obrazovkami a postupne budú nahradené aj pozície potrebné pri príprave jedál,“ doplnil a spýtal sa, čo budeme ale robiť my ľudia? Ako odpoveď ponúkol fakt, že sme ľudské bytosti a musíme sa naučiť žiť v komunitách a pomáhať si využívať umelú inteligenciu tým správnym spôsobom.

Prvú banku, ktorá chce mať pozitívny vplyv, tzv. Impact Bank, prišiel hosťom na konferencii predstaviť Massimiano Tellini z Intesa Sanpaolo Innovation Centre. „Intesa Sanpaolo založila svoje inovačné centrum, ktoré vo svojej podstate nemá nič spoločné s bankovníctvom. Našim cieľom je venovať sa strategickým inováciám, ktoré systematickým prístupom a spoluprácou budú mať pozitívny vplyv na spoločnosť,“ predstavil jedinečný projekt v oblasti inovácií Massimiano Tellini. Dodal, že príležitosť majú startupy, pretože majú nápady aj vízie, ako veci zmeniť. „Nejde nám o trvalo udržateľný prístup, ale o inovácie. Nejde nám o to, že máme plastovú fľašu, ktorú po dopití nápoja vyhodíme a recyklujeme. Našim cieľom sú inovácie v tej fáze, kedy sa už výrobca zamýšľa nad tým, z akého materiálu bude vyrobený obal tej fľaše, aby mohol po použití slúžiť ďalej a bol využitý znovu. Presne o tom je cirkulárna ekonomika,“ vysvetlil hosťom konferencie.

O práci s mileniálmi a potrebe talent manažmentu vo firme hosťom porozprával riaditeľ ľudských zdrojov Tatra banky Július Benko. Fakt, že to v Tatra banke myslia vážne s poskytovaním príležitostí pre mladých ľudí potvrdila Simona Gyürkyová, ktorá predstavila svoju vlastnú success story, ako sa vypracovala na manažérsku pozíciu a vedie tím zložený nielen z mileniálov, ale z viacerých generácií. V tomto bloku sa spíkri dotkli aj spoločensky citlivých tém, ako pritiahnutie talentovaných Slovákov zo zahraničia späť na Slovensko. Mário Lelovský, viceprezident ITAS v tomto smere nastolil dôležitú otázku: Čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa napríklad aj pre mladých IT špecialistov stali atraktívnou krajinou? Blok prednášok obohatila o svoju osobnú skúsenosť Viktória Skřivánková zo spoločnosti LEAF Slovensko. „Pracovala a žila som v zahraničí vo viacerých krajinách. Ako dôvod pre príchod na Slovensko vždy uvádzam fakt, že vnímam Slovensko ako krajinu, ktorá je na križovatke a pre mňa to je signál, že je správny čas prispieť k tomu, aby sa v tejto krajine dalo kvalitne žiť,“ vysvetlila.

V II. bloku sa hostia zapojili do diskusie na tému inšpiratívneho pracovného prostredia, konkrétne aká je budúcnosť konzervatívnych pracovísk. Najatraktívnejšou témou bola otázka, či inovatívne riešenie pracovného prostredia prinesie vyššiu výkonnosť a zníži fluktuáciu.

Pozvaní predstavitelia bankového sektora, hostia z Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií SR, odborných asociácií finančného trhu a médiá, sa v závere konferencie Powered by people organizovanej Slovenskou bankovou asociáciou zhodli na tom, že nových a moderných technológií sa netreba báť, práve naopak. Treba vykročiť zo svojej komfortnej zóny, pretože len tak sa môžeme ako spoločnosť posúvať vpred a naučiť sa niečo nové.