Pravidlá oddlženia občanov od roku 2017 podľa asociácií umožňujú oddlžiť sa takmer komukoľvek, pričom náklady z nesplatených dlhov znášajú všetci daňoví poplatníci. ,,Aktuálne nastavené podmienky osobných bankrotov spôsobujú už 5 rokov finančné aj reputačné straty na strane našich členov, ako aj na strane štátnych inštitúcií. Umožňujú aj špekulatívne oddlženia, keď ani Centrum právne pomoci, ani súd, ani správca konkurznej podstaty, nepreveruje poctivý zámer dlžníka. A tak môžu oddlženie využiť aj osoby, ktoré majú nadpriemerný príjem, prípadne ukrátili veriteľov. Nevieme napadnúť všetky zneužitia oddlženia, ale postupe kontrolujeme jednotlivé prípady a na náš podnet už súdy zrušili oddlženia,“ hovorí Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných agentúr. Objem nevymožiteľných pohľadávok pritom dosiahol vo Finančnej správe 39 miliónov, v Sociálnej poisťovni takmer 42 miliónov a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 26 miliónov eur. ,,Ako zástupcovia finančného sektora navrhujeme úpravu podmienok oddlženia fyzických osôb tak, aby dlžníci prioritne absolvovali oddlženie formou splátkového kalendára, aby sa povinne pred oddlžením skúmal majetok a príjem dlžníka a  aby sa sfunkčnil inštitút žaloby o zrušenie oddlženia. Zároveň navrhujeme upraviť postupy CPP pri spisovaní návrhov na oddlženie a pri vymáhaní nesplácaných pôžičiek,” dodáva Richard Hollý z Asociácie leasingových spoločností SR.

Neefektívne exekučné konania

V roku 2017 bola prijatá novela Exekučného poriadku, ktorá zaviedla aj systém náhodného prideľovania vecí jednotlivým Exekútorským úradom. ASINS koncom roku 2021 realizovala rozsiahlu analýzu exekučných konaní začatých po roku 2018 s cieľom zistiť, aké dopady malo na veriteľov náhodné prideľovanie exekúcií a aká je reálna efektivita jednotlivých exekučných úradov. ,,Novela zaviedla prideľovanie rovnakého počtu exekúcií všetkým exekútorom,  zároveň prispela k zhoršeniu vymožiteľnosti práva a pohľadávok, keďže menej efektívne ExÚ dosahujú nižšiu vymožiteľnosť pre veriteľov (niektoré úrady dosahujú v danom kraji efektivitu len na úrovni 30 až 40 % v porovnaní s dobre fungujúcimi ExÚ v danom kraji). Časť ExÚ z finančných dôvodov dokonca rezignovala na aktívnu správu pridelených prípadov a zameriava sa na minimalizáciu vlastných nákladov,“ objasnil Martin Musil. Zástupcovia finančného sektora preto ministrovi spravodlivosti navrhujú zmenu exekučného poriadku tak, aby veriteľ mal možnosť si vybrať efektívneho exekútora, ktorý dokáže efektívne vymôcť pohľadávku.

Elektronizácia dražieb je zatiaľ v nedohľadne

Asociácie sa ministrovi pripomenuli aj s témou elektronizácie dražieb. Ministerstvo spravodlivosti SR sa zaoberá myšlienkou elektronizácie dražieb a novelizáciou zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách už od roku 2013 a aj napriek výraznej podpore dotknutých subjektov, nie je v 21. storočí možné realizovať výkon záložného práva moderným a efektívnym spôsobom – elektronickou dražbou. Zámery ASINS a SBA v oblasti zmien zákona o dobrovoľných dražbách sú dlhodobo transparentné a prezentované už niekoľko rokov. Týkajú sa elektronizácie procesu dražieb a zvýšenia transparentnosti procesu dražieb, či sprísnenia podmienok postavenia dražobníka za súčasného zachovania profesie dražobníka. ,,Ako zástupcovia finančného sektora si dovoľujeme navrhnúť dotiahnuť vysoko rozpracované pracovné legislatívne materiály v oblasti dražieb do štádia medzirezortného pripomienkového konania,” dodal Martin Gajdoš zo Slovenskej bankovej asociácie.