„Nehovoriac o nefinančných škodách, ktoré by prípadný odchod Slovenska z európskeho zoskupenia spôsobil. Odklonenie od európskych hodnôt, spomalenie konvergencie, obmedzenie možnosti štúdia pre mladých alebo práce v zahraničí a podobne. Koniec koncov, príklad Veľkej Británie nám veľmi jasne ukazuje, aké dôsledky a narušenie stability môže takýto krok znamenať,“ uviedol prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár.

Slovenská banková asociácia preto zhrnula hlavné oblasti, v ktorých by sa závažné dopady prejavili a mali by ďalší negatívny vplyv na krajinu, jej ekonomiku a obyvateľstvo.

VYSTÚPENIE Z EÚ

Národná banka Slovenska (NBS) v štúdii^[1] z roku 2023 odhaduje, že ročné prínosy z členstva SR v EÚ v podobe vplyvu priamych platieb, nepriamych ekonomických prínosov transferov EÚ a nižších nákladov na obsluhu dlhu sú približne na úrovni 4 % HDP. Len tento prínos členstva SR v EÚ v nominálnom vyjadrení predstavuje sumu 830 eur ročne na obyvateľa.

1. Odchod z jednotného trhu, zavedenie ciel

Vystúpenie z EÚ by malo  pre Slovensko, ako malú otvorenú ekonomiku, výrazne negatívny dopad na hospodárstvo, investície, zamestnanosť, mzdy, rozpočet, štátny dlh. Podľa štúdie NBS[2] je ekonomika Slovenska tradične veľmi otvorená a dokáže preto výrazne ťažiť z jednotného trhu.  Podiel medzinárodného obchodu na HDP sa v prípade SR pohybuje nad úrovňou 180 %. Na porovnanie, otvorenosť medzinárodného obchodu malých otvorených ekonomík mimo EÚ je nižšia ako 100 %.

NBS odhaduje celkový dlhodobý prínos medzinárodného obchodu na jednotnom európskom trhu na úrovni 15 % HDP. Eventuálny odchod z EÚ by ekonomiku Slovenska zasiahol obzvlášť tvrdo. Znovu zavedenie ciel a netarifných prekážok by Slovensko zasiahlo výrazne viac ako iné krajiny EÚ.  Slovensko by muselo nanovo uzatvárať nové dohody nielen s EÚ, ale aj s krajinami mimo únie. To by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k omnoho nevýhodnejším dohodám, clám a bariéram, ktoré by ďalej poškodzovali ekonomiku SR.

2. Koniec čerpania eurofondov

Podľa štúdie NBS získalo Slovensko za obdobie od svojho vstupu do únie v priamych čistých platbách z EÚ viac ako 24 mld. eur (v cenách roku 2022). To predstavuje 4 500 eur na obyvateľa počas obdobia 19 rokov, alebo 20 eur na osobu mesačne. Slovensko je výrazným čistým prijímateľom, do rozpočtu EÚ sme zaplatili za 20 rokov necelých 14 miliárd eur a naspäť dostali cca. 40 miliárd eur. Stalo sa tak najmä prostredníctvom eurofondov, ale aj poľnohospodárskych dotácií, plánu obnovy a ďalších menších programov[3]. Zdroje z EÚ na Slovensku nahrádzajú verejné investície. Po prípadnom vystúpení by štát musel výrazne navýšiť vlastné investície. Chýbajúce 2 až 4 miliardy eur ročne by museli byť kompenzované výraznými škrtmi, napríklad aj v sociálnom štandarde občanov.

3. Riziko nesplácania štátneho dlhu

Zrušenie členstva v EÚ a v eurozóne by významne zneistilo pozíciu SR ako dlžníka. Takmer určite by SR bola vystavená relevantnému zníženiu ratingu, čo by viedlo pri už beztak napätejšej situácii na trhu slovenských štátnych dlhopisov a k zásadným rizikám schopnosti ďalej obsluhovať štátny dlh. Podľa štúdie NBS, vďaka členstvu v EÚ a eurozóne sú náklady na obsluhu dlhu ročne nižšie o 0,6 %. Členstvo v EÚ a prijatie pravidiel inštitucionálnej spolupráce s EÚ znižuje náklady na obsluhu verejného dlhu o približne 700 mil. eur ročne.

4. Obmedzenie voľného pohybu osôb a tovaru bez Schengenu

Schengenský priestor významne prispel k voľnému pohybu osôb a tovaru a výrazne zjednodušil život v krajinách EÚ. Hoci účasť v Schengene nie je priamo viazaná na členstvo v EÚ, je pravdepodobné, že odchod z únie by priniesol zo strany EÚ tlak aj na opustenie tohto priestoru, a s tým spojené obmedzenia vo voľnom pohybe osôb a cestovaní do zahraničia.

Členstvo nečlenských krajín v Schengene (Švajčiarsko, Nórsko, Island) je síce možné, ale je potrebné splniť podmienky EÚ. Aj niektorým EÚ krajinám (Bulharsko, Rumunsko) trvalo dlhé obdobie na splnenie týchto podmienok. Napr. Švajčiarsko má len s EÚ čiastkovú dohodu, ktorá znamená, že zrušené sú personálne kontroly, ale tovarové zostali.

VYSTÚPENIE Z EUROZÓNY

Samotnému vystúpeniu z EÚ by muselo predchádzať aj opustenie eurozóny a vzdanie sa spoločnej meny.

1. Návrat k národnej mene s dramatickým prepadom, nástup vysokej inflácie

Eurozóna nám priniesla stabilnú jednotnú medzinárodnú menu euro. V prípade, ak by Slovensko nebolo viac jej členom, návrat k lokálnej národnej mene, pravdepodobne k slovenskej korune, by bol nevyhnutný.

Ak by nová mena nebola naviazaná na euro, nastala by okamžitá devalvácia jej hodnoty, sprevádzaná vysokou mierou inflácie, čo by negatívne zasiahlo aj kúpyschopnosť a životnú úroveň Slovákov. Reakciou centrálnej banky na vzostup inflácie by bolo zvýšenie základných úrokových sadzieb. To by sa prejavilo aj do vyššieho úročenia úverov a negatívne zasiahlo investície vo firemnom sektore. Do úvahy je potrebné vziať aj kurzové riziká, ktoré boli viac ako 16 rokov podstatne vylúčené a znovu by zasiahli podnikateľský sektor a ďalej zvýšili podnikateľské riziká v našej krajine. Uvedené faktory by dramaticky zasiahli do fungovania firemného sektora, najmä pre importne orientované spoločnosti. Tým by významne vzrástlo riziko zrútenia business modelov a nasledovala by vlna úpadkov.

Štát sa však môže rozhodnúť, že euro by naďalej akceptoval ako primárnu oficiálnu menu, alebo by kurz novej „koruny“ pevne naviazal na euro, teda model hojne využívaný v krajinách Latinskej Ameriky. To by však v prostredí bez zázemia EÚ znamenalo začiatok procesu tzv. vnútornej devalvácie, kedy by sa ekonomické znevýhodnenia štátu kompenzovali vo forme poklesu miezd, zánikom pracovných miest a teda poklesom životnej úrovne obyvateľov. Keď k tomu pripočítame dopad nárastu importných cien na celkovú úroveň inflácie, krajina by sa vo veľmi krátkom čase ekonomicky vrátila o dve až tri dekády späť.

2. Strata záujmu investorov

Okrem straty finančných investorov by Slovensku hrozilo, že príde aj o ďalších firemných investorov, ktorí by stratili kotvu investovania v EÚ v krajine eurozóny, a do popredia by vystúpili riziká izolovanej krajiny hraničiacej s vojnovou krajinou.

„Vzhľadom na vyššie uvedené negatívne dopady, ktoré by mohli mať pre našu krajinu likvidačné  následky, Slovenská banková asociácia vyzýva tvorcov a účastníkov verejných diskusií o potenciálnom vystúpení SR z EÚ či eurozóny, aby v takýchto debatách bez náležitých faktov a upozornení na možné dôsledky nepokračovali. Občania Slovenska, ktorí sú zároveň klientmi bánk, musia byť dôkladne informovaní o vážnych ekonomických a hospodárskych rizikách spojených s týmto možným scenárom. Strata stability eura, odliv investorov, obchodné bariéry a oslabenie vplyvu na rozhodovanie v EÚ by krajine priniesli dramaticky viac problémov než výhod,“ uzavrel prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár.

[1] Ekonomické prínosy členstva Slovenska v EÚ – analytická štúdia – Národná banka Slovenska

[2] Štandardný Eurobarometer 102 Verejná mienka v Európskej únii

[3] Zdroj: Čo nám dalo 20 rokov v EÚ? – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť