Bankový sektor počas rokovaní s predstaviteľmi vlády SR opakovane jednoznačne deklaroval svoju pripravenosť pomôcť pri realizácii vládnych opatrení na zmierenie krízy spôsobenej pandémiou nového koronavírusu. Jedine stabilný bankový sektor môže zohrávať nezastupiteľnú úlohu pri obnove hospodárskeho rastu.

„Uvedomujeme si našu úlohu a zodpovednosť, ktorú máme voči všetkým ľuďom na Slovensku. Vďaka dohode s vládou Slovenskej republiky môžeme po jednej z najväčších kríz v histórii pomôcť ešte viac pri naštartovaní ekonomiky a dať krajine nádej, že to rýchlejšie prekonáme a pomôžeme tam, kde je to najviac potrebné,“ uviedol Alexander Resch, prezident Slovenskej bankovej asociácie.

Slovenský bankový sektor od vypuknutia pandémie nového koronavírusu pevne stojí za svojimi klientmi a pomáha im zvládnuť toto náročné obdobie. Či už je to odklad splátok úverov, zapojenie bánk do existujúcich garančných úverových schém na podporu podnikov či spolupráca na príprave ďalších opatrení ako napr. veľkých garančných schém.

„Pomoc s bývaním pre ľudí, podpora pre firmy či ekologické projekty. Aj tieto významné a tak veľmi potrebné zmeny umožní nový fond, na ktorý sa využijú aj doterajšie prostriedky vložené do bankového odvodu. Súčasne s doznievaním pandémie, ktorá zmenila nielen našu krajinu, ale aj celý svet, prichádza nová éra pomoci Slovensku. Pevne veríme, že to prinesie krajine ekonomický rast a vráti ľuďom nádej. Tento záväzok len potvrdzuje spoločenskú zodpovednosť bankového sektora voči Slovensku a robí ho nespochybniteľným o to viac v súčasnom krízovom období,“ dodáva A. Resch.

Memorandum o porozumení – spoločné ciele na podporu ekonomiky na obdobie 2020 – 2023

Ministerstvo financií SR a Slovenská banková asociácia svoj záujem spoločne prispievať k rozvoju ekonomiky, zlepšovaniu finančného zdravia Slovenska a k stabilite bankového sektora vyjadrili v Memorande o porozumení. Jeho cieľom je poskytnúť základ pre ďalšiu spoluprácu a podporovať vzájomné porozumenie medzi bankovým sektorom a rezortom financií pri dosahovaní ekonomických ukazovateľov spred vypuknutia pandémie nového koronavírusu. Dokument taktiež zdôrazňuje význam bankového sektora pri podpore udržateľného rozvoja krajiny, poskytovania úverových rámcov podnikateľom ako aj obyvateľom zasiahnutým aktuálnou krízou, dlhodobej zamestnanosti a poskytnutia investičných prostriedkov na štrukturálne projekty.

Memorandum o porozumení má dve časti:

• Prvá časť rieši budúcnosť bankového odvodu a záväzky bánk vo forme investícií na podporu ekonomiky a nevyplatenia časti dividend.
• Druhá časť stanovuje základné pravidlá využitia už odvedených prostriedkov bánk viazaných na účte štátnych finančných aktív, ktoré budú použité na podporu ekonomiky prostredníctvom Rozvojového fondu Slovenska. Súčasťou je aj záväzok bánk, že po zrušení legislatívneho rámca upravujúceho bankový odvod ukončia konania na vrátenie už uhradených prostriedkov a nebudú iniciovať nové konania. Rovnako tak nebudú iniciovať právne kroky voči bankovému odvodu prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie.

Záväzky bánk na obnovu ekonomiky

V zmysle Memoranda by mala byť bankám od 1. júla 2020 zrušená povinnosť platiť bankový odvod. A banky sa zaväzujú, že v rámci svojich schvaľovacích procesov týkajúcich sa účtovných období 2019 – 2022 vrátane navrhnú svojim akcionárom len vyplatenie dividend najviac do výšky čistého zisku daného účtovného roka zníženého o sumu rovnajúcu sa 0,2% výšky pasív banky, vypočítaných podľa zákona o osobitnom finančnom odvode so stavom pasív k 30.6.2020. Táto povinnosť sa nevzťahuje na pobočky zahraničných bánk.

Vyššie uvedená časť nerozdeleného zisku bude použitá na posilnenie vlastných zdrojov bánk tak, aby banky svojim úverovaním podporili sektory slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä:

1. Spotreba domácnosti a fyzických osôb, vrátane potreby bývania,
2. Infraštruktúrne projekty,
3. Projekty zamerané na zvýšenie produktivity a efektivity podnikov,
4. Projekty „ zelenej„ ekonomiky,

Vďaka tomuto posilneniu vlastných zdrojov by sa prostredníctvom úverovania vybraných sektorov mohol zvýšiť hrubý domáci produkt krajiny každý rok o sumu rovnajúcu sa približne 7-násobku navýšených vlastných zdrojov. Hodnota 0,2 % zo sumy pasív bánk dnes predstavuje približne 150 mil. EUR, čo by mohlo viesť k navýšeniu úverov o cca. 1 mld. EUR.  Týmto navýšením úverov by sa mohol hrubý domáci produkt krajiny každoročne zvýšiť približne o dodatočnú 1 mld. EUR s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 200-300 mil. EUR.

Predpokladom napĺňania uvedeného navýšenia úverov je existencia zodpovedajúcej dopytovej stránky, t.j. existencia zodpovedajúcich projektov a predmetov financovania v súlade s úverovými a rizikovými politikami jednotlivých bánk.

Banky sa okrem podpory súkromných sektorov zaväzujú, že investujú finančné prostriedky, ktoré môžu mať základ aj v nevyplatených dividendách, vo výške aspoň 500 mil. EUR v každom z kalendárnych rokov 2020 až 2023 na financovanie vybraných projektov v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä:

1. Významné infraštruktúrne a rozvojové investičné projekty štátu vrátane projektov Rozvojového fondu Slovenska – napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj ekonomiky Slovenskej
2. Projekty zamerané na rozvoj podnikov s majetkovou účasťou štátu
3. Štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky Slovenskej republiky

Ministerstvo financií a banky sa dohodli, že v rámci možností je preferované financovanie projektov v bode 1. a 2.

V prípade, ak bude bankám v danom kalendárnom roku vo finančných nástrojoch splatená akákoľvek suma, banky sa zaväzujú svoj investičný záväzok zvýšiť o túto sumu. Uvedený investičný záväzok bánk neplatí v prípade, ak štát v danom kalendárnom roku nevytvorí vo vyššie uvedených finančných nástrojoch dostatočný objem na financovanie.

Ide o spoločný záväzok sektora, prípadné nesplnenie jednej z bánk nie je jeho porušením, pokiaľ bude celkový uvedený limit riadne naplnený.

Prostriedky z bankového odvodu budú použité na rozvojové programy vlády

V zmysle Memoranda by mal do konca tohto roka vzniknúť Rozvojový fond Slovenska, ktorý bude zameraný na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR a zabezpečí, aby banky mali možnosť podieľať sa na financovaní projektov tohto fondu. Za týmto účelom bude po zrušení legislatívneho rámca bankového odvodu do fondu vložená suma vo výške 1 mld. EUR z vyzbieraných prostriedkov osobitného odvodu finančných inštitúcií. Uvedená čiastka môže priniesť až 4 mld. EUR na HDP Slovenska. Medzi oblasti, ktoré budú z fondu financované, budú patriť napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj slovenskej ekonomiky.

Približne 250 mil. EUR z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore bude rozdelených nasledovne:

• Približne 150 mil. EUR bude použitých na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31.12.2019.
• Približne 80 mil. EUR z vyzbieraných zdrojov doplní zdroje národného fondu, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1% krytých vkladov so stavom k 31.12.2019.

 Banky ukončia svoje konania na vrátenie už uhradeného bankového odvodu

Podpisom Memoranda sa banky ďalej zaväzujú, že po zrušení celého legislatívneho rámca upravujúceho bankový odvod s účinnosťou od 1. januára 2021, ukončia konania na vrátenie už uhradeného bankového odvodu a nebudú iniciovať nové podania.

Banky taktiež nebudú ani prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie iniciovať žiadne ďalšie konania smerujúce voči Slovenskej republike majúce za cieľ uplatňovať nároky zo zákona o osobitom finančnom odvode vrátane vyslovenia rozporu zákona o osobitom finančnom odvode s právom EU alebo SR. V prípade, že niektorý z orgánov, ktorý prijal podnet súvisiaci so zákonom o osobitnom finančnom odvode (Európska komisia, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) rozhodne v neprospech Slovenskej republiky alebo bude iniciovať ďalšie konanie voči Slovenskej republike pred príslušným orgánom  a tento následne rozhodne v neprospech Slovenskej republiky, nebude si žiadna banka z takéhoto postupu a rozhodnutia uplatňovať akékoľvek nároky.

Európska komisia zahájila oficiálne šetrenie proti bankovému odvodu

Vo februári Slovenská banková asociácia v súvislosti s bankovým odvodom upozornila Európsku komisiu na porušovanie európskej legislatívy zo strany členského štátu a porušovanie pravidiel štátnej pomoci. V máji Európska komisia začala prešetrovať bankový odvod, generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž EK začalo oficiálne šetrenie, či bankový odvod neporušuje pravidlá štátnej pomoci a adresovalo Slovenskej republike výzvu na vyjadrenie k bankovému odvodu. Tento direktorát má právomoc predbežne pozastaviť aplikáciu slovenskej legislatívy.