Hlavným cieľom prieskumu bolo zmapovať súčasné trendy, výzvy a riziká spojené s využívaním umelej inteligencie a zistiť záujem bánk o využívanie jazykových modelov s dôrazom na slovenský jazyk.  Z prieskumu vyplynulo, že väčšina bánk pri svojej činnosti využíva generatívne modely, jazykové modely a strojové učenie. Za kľúčové prvky umelej inteligencie považujú rozsah dát, z ktorej sa umelá inteligencia učí a jazykové modely, ktoré dokážu spracovať prirodzený jazyk, generovať obsah a do určitej miery porozumieť informáciám a simulovať interakciu podobnú tej ľudskej.

Respondenti potvrdili záujem o využívanie jazykových modelov s dôrazom na slovenský jazyk. Vidia tu potenciál na zlepšenie zákazníckych služieb a efektívnejšiu komunikáciu v slovenskom jazyku.

Najväčším prínosom je pre banky využitie umelej inteligencie pri detekcii podvodov a automatizácii bežných procesov, ako sú zadávanie údajov či spracovanie transakcií. Vďaka analýze veľkého množstva transakčných údajov v reálnom čase napomáha umelá inteligencia bankám v mnohých prípadoch rozpoznať neštandardné správanie a zamedziť tak podvodným aktivitám skôr, než dôjde k stratám. Pri prevencii podvodov v online a mobilnom bankovníctve, kde je rýchlosť reakcie kľúčová, je umelá inteligencia obzvlášť nápomocná.

Jednou z najväčších výziev pri nasadzovaní umelej inteligencie je zabezpečenie ochrany údajov a citlivých informácií. Presnosť výstupov umelej inteligencie je pre banky kľúčovým aspektom, ktorý vždy zodpovedne posudzujú pred nasadením umelej inteligencie do zodpovedajúcich procesov.

„Trendy spojené s implementáciou umelej inteligencie výrazne prispievajú k transformácii finančného sektora tým, že umožňujú rýchlejšie rozhodovanie a efektívnejšie riadenie finančných operácií, čo vedie k vyššej spokojnosti klientov a tiež vyššej úrovni bezpečnosti,“ ozrejmuje Marcel Klimek, výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie (SBA).

Akt o umelej inteligencii (Artificial Intelligence Act, AIA)

Akt o umelej inteligencii má zabezpečiť rovnováhu medzi posilňovaním dôvery občanov v systémy umelej inteligencie a podporou ich ďalšieho rozvoja. Riadi sa prístupom založeným na rizikách, pričom tieto systémy kategorizuje do úrovní od minimálneho po neprijateľné riziko. Tento právny predpis nadobudol účinnosť v auguste 2024 a bude sa v členských štátoch plne uplatňovať o dva roky neskôr, s niekoľkými výnimkami: neprijateľné riziko, teda zákazy, nadobudnú účinnosť po šiestich mesiacoch, pravidlá riadenia a povinnosti pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely sa začnú uplatňovať po 12 mesiacoch a pravidlá pre systémy umelej inteligencie, ktoré sú súčasťou regulovaných výrobkov, sa začnú uplatňovať po 36 mesiacoch.

„Akt o umelej inteligencii je prvým právnym rámcom pre umelú inteligenciu a je príležitosťou, ako sprehľadniť trh a pridať bezpečnostný a informačný rozmer do všetkých aplikácií umelej inteligencie využívaných v rámci Európskej únie. Vítam túto iniciatívu, ľudia v dnešnej dobe už denne prichádzajú do kontaktu so systémami umelej inteligencie a často si to neuvedomujú,“ uvádza Marek Zeman, predseda Komisie pre bezpečnosť informačných systémov SBA, a zároveň vedúci oddelenia bezpečnosti informačných systémov a nových technológií v Tatra banke, je tiež členom CERAI – Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, ktorá je nezávislým odborným a poradným orgánom zriadeným Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Pre bankový sektor nebude dodržiavanie novej regulácie zásadným problémom. Očakáva sa však viacero technických predpisov a právnych iniciatív, ktorým bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Najaktuálnejším z nich je prvý návrh Kódexu postupov pre umelú inteligenciu.

[1] Prieskum SBA k umelej inteligencii sa uskutočnil v septembri 2024, respondentmi boli členské banky SBA aktívne využívajúce umelú inteligenciu, t.j. 10 členských bánk.