Banky patria medzi najväčších platcov daní
Len vlani zaplatili na dani z príjmu 219 miliónov eur. Tri najväčšie banky sú dlhodobo dokonca v Top10 najväčších platcov. Nesystémové zavedenie bankového odvodu spôsobí, že štát dostane od bánk nie viac peňazí, ale menej ako v súčasnosti. Ak totiž banky poskytnú menej úverov pre ľudí, firmy aj štát, menej zarobia, a tým pádom budú štátu platiť menej na daniach a odvodoch.

Nadmerný zisk sektora je mýtus
Štát od bánk inkasuje na daniach stovky miliónov eur vďaka ich zisku, ktorý kritizuje. Podľa predbežných výsledkov Národnej banky Slovenska bol vlani čistý zisk 829 miliónov eur a medziročne vzrástol o 14,1 percenta. „Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to dnes ide potrestať,“ hovorí Peter Krutil, prezident Slovenskej bankovej asociácie (SBA).

Pohľad na zisk bánk cez čísla hovorí jasne. Na každej tisícke eur úveru, ktorý banky poskytli ešte pred siedmimi rokmi zarobili ročne v priemere 14 eur, vlani to bolo už len 10 eur. Len pre ilustráciu, ak by bola súčasná úroveň ziskovosti pri poskytovaných úveroch na úrovni spred desiatich rokov, v roku 2022 mali zarobiť o 300 miliónov eur viac.

Banky dnes významne financujú slovenskú ekonomiku. Len za posledné dva roky bankový sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo.

Banky plnia memorandum s vládou na vyše sto percent
„Robíme ešte viac, lepšie a kvalitnejšie, ako nás Memorandum o porozumení medzi bankami a vládou zaväzuje. Za 2,5 roka od kedy platí, sme navýšili úvery pre ľudí aj firmy o viac ako 13 miliárd eur. To je mimochodom až päťnásobné prekročenie nášho záväzku,“ konštatuje Daniel Kollár, viceprezident SBA.

Od roku 2020 do konca roka 2022 navýšili banky aj nákupy štátnych dlhopisov a financovanie štátnych organizácií o približne 2,9 miliardy eur. Čo je dvojnásobné prekročenie záväzku. „Robíme to nielen preto, že si ctíme svoje záväzky, ale hlavne kvôli ľuďom. Aj my banky sa budeme mať len tak dobre, ako sa budú mať naši klienti,“ vysvetľuje Michal Liday, viceprezident SBA.

Banky splnili a výrazne prekročili záväzky vyplývajúce z Memoranda o porozumení | SBA – Slovenská Banková Asociácia

Negatívne dopady pocíti aj štát

Pri zhoršenej situácii bánk môže prísť z ich strany k menšiemu nákupu štátnych dlhopisov. Peniaze by chýbali v štátnej kase, čo by komplikovalo financovanie sociálnych balíčkov, ale aj platov pre lekárov, učiteľov či tiež 13. dôchodkov.
„Ak by slovenské banky nemohli nakupovať dlhopisy, výrazne by sa tým zúžil počet kupujúcich. Fungovanie trhu je jednoduché, čím menšia konkurencia, tým drahšie financovanie štátu. A tým pádom menej peňazí na ďalšie výdavky,“ dodáva Peter Krutil.

Špeciálny odvod zníži konkurencieschopnosť ekonomiky
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach plánuje parlament schváliť nielen pre bankový sektor, ale pre ďalšie vybrané odvetvia a firmy. Navýšenie odvodu na 3-násobok a zvýšenie daňového zaťaženia vybraných firiem o takmer 10 percent ročne bude vytvárať silný tlak na ďalšie zvyšovanie cien za ich tovary a služby. Z dôvodu enormného zvyšovania odvodového zaťaženia firiem, v dôsledku vyššie uvedených zmien, bude s najväčšou pravdepodobnosťou ohrozené aj zvyšovanie platov tisícok zamestnancov pracujúcich v týchto firmách. Zavedenie osobitného odvodu v konečnom dôsledku zníži konkurencieschopnosť slovenských firiem a ekonomiky.